Spolu s partiou sme sa už dávnejšie rozhodli zdolať najvyšší vrch Slovinska spojený s východom slnka, a preto sme si 2 mesiace dopredu zajednali ubytovanie na Triglavskom dome na Kredarici (2515m). Nezostávalo už nič len čakať, či nám vyjde ideálne počasie.
Ako výstupovú bránu sme si zvolili Aljažev dom v doline Vrata a trasu Tominškova pot, ktorá je považovanú za jednu z tých náročnejšich. Najťažší úsek je klasifikovaný ako ferrata B/C, ale keďže sa jednalo o môj úplne prvý via ferrata výstup nevedel som čo od toho čakať, a preto sme si radšej ferratový set požičali v neďalekej dedinke Mojstrana. V skutočnosti je dobré ak máte ferratový set so sebou, ale rozhodne to nie je nutnosť, čo dokazuje aj mnoho ľudí, ktorí to zvládaju bez. Na samotný Triglav ukazuje smerovník od Aljažev dom 6 hodín, takže do nášho cieľa je to cca 5 hodín. Už v krátkom čase sme pochopili, že tie časy sú dosť skreslené a skôr pre extrémne rýchlych turistov. Po krátkom úseku hneď odbočujeme strmo do lesa na Tominškova pot. Chodník v lese je veľmi strmý a neustále lapáme po dychu. Po vyše hodinke sa nám začína ukazovať impozantná severná stena Triglavu, a my len krútime hlavou kade vlastne pôjdeme. Terén bol veľmi exponovaný a natiahnuté laná striedali zabité kliny v skalách. Trasa je spravená výborne, je veľa možností kam položiť nohu. Počasie bolo spočiatku nádherné, ale postupne sa Triglav dostával do hustých mračien a začali obavy z dažďa a búrky. Po cca 5 hodinách sme mali najťažší úsek za sebou a pred nami sa ukázalo skalné pole, ktoré spolu s hmlou vyzeralo ako keby sme sa dostali do Mordoru. Hmla začala ustupovať a ukázala sa nám nádherná hra svetiel, keďže už bolo cca 7 hodín večer.
Po úmornom stúpaní, kde na 6.3 km sme nastúpali 1560 m, sme konečne došli na chatu s viac ako 2 hodinovým oneskorením. S pivkom v ruke som si stihol vychutnať nádherný západ slnka.
Ubytovanie na chatke bolo veľmi stiesnené, ale na spánok stačilo. V noci som toho moc nenaspal a o 4:30 ráno ma prebudil budík. Parťáci sa rozhodli ešte hodinu pospať a tak som sa o 4:50 ráno pobral na Triglav s čelovkou sám. Ako som vyšiel z chaty, naskytol sa mi nádherný pohľad na ešte kompletne zatmenú stenu Triglavu ako na nej behá veľké množstvo ľudí s čelovkami, a cítil som sa ako na horolezeckej expedícii. Ferratový set som sa rozhodol nepoužiť, nakoľko veľmi spomaloval, a nestihol by som východ slnka.
Terén bol veľmi exponovaný, ale výborne zaistený lanami a klinmi. Počasie bez jediného obláčika a úplne bezvetrie mi fakt prialo a tesne pred východom sa mi podarilo dostať na vrchol, kde som si ho spolu s ďalšími 30 ľudmi naplno užil, bol to najkrajší východ slnka aký som doposiaľ zažil. Po asi 30 minútovom oddychu som sa vybral naspäť a raňajky som si užil až na Triglavskom dome s dobrým pocitom zdolania zatiaľ pre mňa najvyššieho vrchu.
Cestu späť na Aljažev dom som si vybral Čez prag pot, ktorá bola o niečo menej exponovaná ale aj tak dosť náročná. Dole som šiel veľmi rýchlym tempom s minimom prestávok a aj tak som prišiel s cca polhodinovým meškaním oproti času na smerovníku. Triglav bol pre mňa zatiaľ najkrajšia aj najnáročnejšia túra doposiaľ.
Pozrite si aj video Výstup na Triglav – najvyššiu horu Slovinska
