Tropický víkend, teplotné výstrahy, extrémne teploty. Valí sa to na nás z každej strany. V piatok podvečer, keď po 200 metrovom stúpaní zo mňa leje ako z krhly, vravím dosť! To chce vodu, toto je trápenie. Nečinné ležanie a fritovanie sa ide mimo nás, preto rozmýšľame, ako sa schladiť a ešte sa aj zabaviť. Poďme splaviť Váh – spomenim si na dva roky starý zoznam plánov, čo som si spravil – podľa zaručeného návodu z netu. Plánujte, budete mať svoj život pod kontrolou, znela dobrá rada od hovada. Dnes už viem, že spontánne rozhodnutia sú tie najlepšie. Nemáte čas špekulovať, prevracať to z každej strany. Preto ešte v ten istý deň večer o 20:00 zajednávam v žilinskej požičovni kanoe, v rýchlosti prebehnem pár videí – aby som sa do vodáctva “dostal” a ide sa na to.
Niekedy spontánne plány síce nevyjdú úplne podľa predstáv, ale to neznamená, že to tak nemalo byť. Doma, od zeleného stola, sme si naplánovali krásnu, dobrodružnú, 60 km trasu. Z Ružomberku až do Žiliny. Ako totálni nováčikovia sme ale nemali tušenie, že úsek Váhu – od Krpelianskej vodnej nádrže až po Vrútky – je pre nízku hladinu vody takmer nezjazdný. No čo, tak sme to zabalili v polovici.
Zážitok to bol ale skvelý. Malo to všetko čo sme očakávali – voda nás pekne vyškolila – okúpali sme sa, zanadávali, zabavili sa aj zasmiali. A tak to má byť! Ale popravde – hory sú hory.
