“Filmovanie expedície býva často fyzicky náročné – musíš ísť na miesta kam ostatní nejdú, len aby si získal dobrý záber, často krát sa po kameru vracať, alebo bežať dopredu, aby si natočil príchod na určité miesto…,” to sú slová známeho slovenského filmára Rasťa Hatiara, ktorého sme sa opýtali pár otázok.
Čau Rasťo, ako sa máš a čo máš nové?
Mám sa fajn a mám nový film.
Kde všade si už točil a čo bolo pre teba najväčším zážitkom?
Točil som na Ukrajine, na Aconcague, vo Venezuele na stolových horách, v Európe, Škandinávii, Kirgizstane, Iráne, Mc Kinely a hlavne na Slovensku. Zážitok je každé filmovanie lebo väčšinou filmujem len to čo chcem, čo sa mi páči a mám pocit, že sa to oplatí filmovať.
Kde, alebo čo sa ti točilo najťažšie a kde najľahšie?
Najťažšie sa vždy točí na vysokých horách. Vysoká nadmorská výška, zima, sneh a vietor nie sú práve priaznivé faktory pre filmovanie. Iné je robiť film v takomto prostredí a iné 10 minút od auta, kde môžeš dotiahnuť všetku techniku, nemáš problém s baterkami ani so sebou samým a po každom zábere si môžeš dať hlt piva, ľahnúť si na deku a v pokoji porozmýšľať ako ďalej. Takže najťažšie? Jednoznačne Aconcagua a McKinley.
Čo považuješ za svoj najväčší filmársky úspech?
Za svoj najväčší filmársky úspech vždy považujem aktuálne dokončený film.
To znamená, že momentálne považujem za najväčší úspech dokončenie filmu Dotknúť sa Denali.
Patríš k tým kameramanom, ktorých nie je vidieť a točia dianie z úzadia, alebo tvoji kamaráti na expedíciách musia robiť veci presne ako ty chceš, presne podľa scenára?
Patrím aj k jedným aj k druhým. Často točím z ústrania, ale časté sú situácie keď točíme aj na základe pripraveného scenáru alebo nápadu. Zatiaľ som mal šťastie lebo chalani s ktorými chodím vždy ochotne spolupracujú, aj keď občas to nie je jednoduché.
Keď sme pri scenári – píšeš si nejaký, alebo to nechávaš na náhodu, prípadne máš už toľko skúseností, že vieš čo treba natočiť a čo nie?
Väčšinou idem na vec s nejakou myšlienkou, ktorú mám v hlave a ktorej sa snažím
prispôsobiť aj štýl filmovania a obsah záberov, ale ako to už býva na expedíciách, často ani nevieme do čoho ideme a tak mnoho situácii vzniká neočakávane, neplánovane.
Takéto situácie často dokážu úplne prekrútiť pôvodnú myšlienku alebo pripravený scenár. To je typický znak podobných filmov.
Aké je tvoje technické zázemie?
Začínal som s malou jednočipovou kamerou Panasonic a teraz mám doma 4 kamery, pričom každá je vhodná na niečo iné. Od úplne malej na hlavu až po veľkú profi kameru. Na strih najčastejšie používam soft od Adobe a Canopus.
Ako sa pripravuješ na expedície po filmárskej stránke? Vieš presne do čoho ideš, alebo je to občas aj risk?
Väčšinou viem do čoho idem. Viem, že idem do chladného prostredia a potrebujem viac bateriek, viem, že budeme spať v stane a nebude kde nabíjať a podobne. Na takéto veci sa dá pripraviť. No po obsahovej stránke len čiastočne viem do čoho idem. O McKinley sa dá nájsť dosť informácii aj videí na internete. Ale o takej krajine ako je Irán je to už horšie. Takže závisí od konkrétnych okolností.
“Ročne spravím jeden až dva filmy, pričom z expedície si v priemere donesiem 6-10hodín materiálu. Práca v strižni je ale suverénne najzdĺhavejším procesom. Dokončiť film Dotknúť sa Denali mi trvalo asi 4 mesiace. K tomu ešte musíš pripočítať samotný čas výletu, resp expedície a potom čas na vydanie DVD. Rôzne bonusy, spracovanie menu, návrh obalu a podobne.”
Ako spracovanie materiálu prebieha? Najskôr vyberáš hudbu a potom do nej striháš, alebo najskôr striháš a hudbu dopĺňaš až neskôr?
Nestrihám na hudbu. Keď tak, tak len nejaké krátke veci, videá, spoty. Film strihám podľa scenáru, hudbu až potom prispôsobím nálade filmu.
Ak by si mal začínajúcim filmárom povedať akých chýb sa pri točení, prípadne spracovaní natočeného vyvarovať, na čo si dať pozor, čo by to bolo?
Predovšetkým treba natočiť kvalitný materiál. Ak ten chýba, v postprodukcii už nijaké zázraky nespravíš. Treba sa vystríhať príliš roztrasených záberov a hlavne vyberať tie obsahovo zaujímavé. Po technickej stránke sú to celky, polocelky, detaily, švenky atď. Každý kto má trochu záujem o filmovanie nájde na nete kopec rád ako filmovať.
A posledná otázka – pre vydanie DVD filmu „Dotknúť sa Denali“ si zvolil v našich končinách nie veľmi tradičný spôsob financovania. Ako sa ti tento spôsob osvedčil?
Čiastočne sa osvedčil, týmto zároveň chcem poďakovať všetkým, ktorí tento film podporili ešte pred samotným vydaním DVD. To bude hotové v priebehu mesiaca máj.
Podrobnejšie info nájdete na mojej stránke www.ceper.sk
Ďakujem za rozhovor a želám veľa filmárskych úspechov.
