Testovanie fotoaparátov môže byť na jednej strane veľmi príjemná záležitosť – veď kto by si nechcel vyskúšať niektoré najnovšie foťáky priamo v teréne? Na strane druhej môže byť aj veľmi problematické. Podobne to bolo aj s mojim prvým testom – na ktorý som dostal od spoločnosti Nikon – ich maličký Nikon 1J4. Preto nečakajte odborný výklad o vlastnostiach, skôr si prečítajte súhrn mojich pocitov a skúseností, s ktorými som sa pri fotení stretol.
Prisvojte si okamih
Poslednú fotku kompaktom som spravil niekedy v roku 2009. Odvtedy som mal už iba zrkadlovky. A tak sa začiatky nášho kamarátstva s Nikonom 1J4 rodili ťažšie.
Po otvorení krabice ma na prvý pohľad upútalo hliníkové telo. Komu vadí tradičná čierna farba, k dispozícií je aj biele, strieborné alebo červené prevedenie. Plasty s hliníkom pekne lícujú, nič nevŕzga, ani nemá vôľu.
Foťák som dostal v sete so základným objektívom 10-30mm f/3.5 – 5.6. Radosť zo „širokáča“ bola trochu predčasná. Crop faktor s hodnotou 2.7 razom skreše záber na 27mm – 81mm v prepočte na kinofilm.
Zapínam a skúšam zoomovať, reakcie objektívu sú pomalšie ako som čakal, na prezoomovanie v celom rozsahu treba otočiť krúžok na objektíve takmer o 1/2 otáčky. Ďalej klasika – mikro SD karta, baterka s kapacitou 1010 mAh – tú sa mi mimochodom do konca testovania nepodarilo vybiť. Cvakol som na ňu cca 300 fotiek do RAWu a 260 video sekvencí a stále mi ukazovala jednu paličku z troch.
Ide sa do terénu – Nikon 1 J4 nenecháva nič náhode /vraj/
Počas uplynulých vianočných sviatkov bolo len málo pekných dní. Hmly a sychravé počasie dali malému chipu a maximálnej svetelnosti od f/3.5 pekne zabrať. Prvý test v Súľovských skalách nedopadol práve slávne.
Automatiku, ktorá nie len v tôni obrovských skál, ale aj v riedkom lese, volila ISO aj na úrovni okolo 1600, som po piatich cvakoch vypol. Tadiaľ cesta nevedie….
S manuálnym nastavením to už bolo o poznanie lepšie, hoci ISO 200 som dokázal udržať iba na otvorených priestranstvách, nikdy nie v lese, alebo tieni skál.
Druhý test prebehol o pár dní neskôr, za krásneho slnečného počasia, počas rodinnej turistiky. Hlavným cieľom bola spoločná fotka, zámerne spravená do protisvetla. A poznatok? Vlastne sú dva. Prostisvetlo za tri mínus a použiteľnosť displeja v ostrom slnku ešte horšie. Nech som si ho zakrýval ako som chcel, nevidel som takmer nič a proste som to odpálil naslepo. Zvýšenie jasu dosť pomohlo, inak je displej kvalitný, dotykové zaostrovanie funguje spoľahlivo, 1 037 000 zobrazovacích bodov vyzerá skvele – pokiaľ nie ste na ostrom slnku…
Čaro videosekvencií
Čo ma ako amatérskeho filmára zaujímalo ale úplne najviac, bolo video. A práve tu som zažil najpríjemnejšie prekvapenie! Takmer kompletný manuálny režim videa v kombinácií s dotykovým zaostrovaním, robí z Nikonu 1J4 účinnú „zbraň“ pre všetkých video amatérov.
Dokážem si ho predstaviť ako druhú kameru pre moje outdoorové projekty, s lepším objektívom by som sa ho nebál zobrať aj na dlhšiu expedíciu. Jeho nespornou výhodou sú predovšetkým rozmery. Zatiaľ čo zrkadlovka sa váhou pohybuje niekde okolo jedného kilogramu, Nikon 1J4 aj s objektívom váži iba 300g a to je značný rozdiel. Obzvlášť na dlhších cestách, alebo horách, kde sa počíta každý gram. Video sa ukladá do .mov s bithrate okolo 40 kbps a s rýchlosťou 30 alebo 60 obrázkov za sekundu.
Jediné čo mi vadí, je absencia akýchkoľvek otočných voličov a s tým spojená nutnosť spravovať všetky nastavenia cez menu /clonu, čas, ISO, aj všetko ostatné/. Dosť to zdržuje.
Tu sa ukazuje ďalší neduh. Ak je malé telo, ani tlačidlá nemôžu byť veľké. Spúšť a tlačidlo na nahrávanie videa sú síce mierne vystúpené, ale v rukaviciach sa ovládajú iba veľmi ťažko. No a dostať sa v rukaviciach do menu a niečo tam zmeniť, je priam nadľudská úloha.
Pripojte sa a tvorte
Dosť dlho som uvažoval, akú cieľovú skupinu chcel Nikon vlastne modelom 1J4 osloviť a mám taký pocit, že by to mohla byť skupina ľudí, ktorá chce pomerne kvalitné fotky bez toho, aby museli nad fotením veľmi premýšľať. Nie úplní začiatočníci, ale ľudia, ktorí chcú viac než obyčajný kompakt, ale ešte nie sú pripravení na zrkadlovku.
Po počiatočných rozpakoch sa mi Nikon 1J4 celkom zapáčil, práve kvôli malým rozmerom, nenápadnosti a kvalitnému videu. V kombinácií s objektívom s lepšou svetelnosťou, si ho pokojne viem predstaviť ako záložný foťák do mojej foto výbavy.
Plusy a mínusy
+ príťažlivý dizajn, výber farieb
+ kvalitné materiály a celkové prevedenie
+ malá váha a spratnosť
+ video s manuálnymi nastaveniami
+ dlhá výdrž batérie
– absencia akýchkoľvek otočných voličov, všetko treba nastavovať cez menu
– zlá použiteľnosť displeja v ostrom svetle
– veľmi malé a zapustené tlačidlá
– pomerne vysoká cena