Pred viac ako pol rokom som bola na úžasnom tripe na bicykli na Korzike. Bola to moja prvá takáto skúsenosť " na divoko". Vraj, či sa nepôjdem pobicyklovať. A ja že hej. A bolo. Tak sa naša posádka v počte kusov 2, so zastúpením oboch pohlaví, vydala na cestu neznámu, za dobrodružstvom. Nie je to nič extra, žiadne profesionálne fotky, gramatika aj pravopis hodné pravého východniara :) a s chybami, ale zato o to autentickejšie. (Za akúkoľvek kritiku budem vďačná.)
330 kilometrový okruh okolo tohto ostrova plného bodliakov sme si naplánovali na necelé 2 týždne, pobalili všetko potrebné a vyrazili. Cesta autom do Livorna (ITA), plavba trajektom do Bastie (FRA), asi 10 dní šľapania do pedálov, opäť cesta trajektom z Bastie do Livorna a zas autom domov.
Za celý ten čas sme stihli skoro zmeškať trajekt (a celý výlet by sa skončil hneď druhý deň), nájsť takmer každý večer neuveriteľné miesto na spánok (aj vedľa smetiaka), vidieť neopísateľné západy a východy slnka, krvavý mesiac, ani raz sa neokúpať v mori napriek tomu, že Korzika ja ostrov, byť okradnutý o konzervu tuniaka diviakmi, dvakrát sa zobudiť na výstrely, 4 noci spať a 2 dni bicyklovať v daždi, podeliť sa o raňajky s líškou, stretnúť milých ľudí z Quebecu, Nemecka a (to by nesmelo chýbať) aj Poľska , 30 km ísť bez toho aby sme vedeli, kde sme, vypiť neznáme množstvo vína a piva, okúpať sa aspoň raz a to v asi 17 stupňovej rieke, ochutnať delikátny kozí syr, neúspešne si oprať veci, zmeniť plán a potom ho zase zmeniť na pôvodný, celý deň čakať kvôli zblbnutému počasiu na ďalší trajekt, ocitnúť sa pred švajčiarskými hranicami bez diaľničnej známky a pasu, neplánovane prejsť cez horský priesmyk vo výške 2760 m.n.m., opäť byť napadnutí diviakom a za celý ten čas prepichnúť 7 duší na bicykloch, ale hlavne, poriadne si všetko užiť naplno.
Aj predtým som už párkrát vycestovala. Síce nie v takomto duchu, ale malo to svoj význam. Táto skúsenosť mi len potvrdila, že je to to, čo mi veľa dáva, skoro nič neberie, a že sa k tomu budem vždy vracať.
Minule som čítala jeden cestopis, kde chalan spomenul, že cestovanie je droga. Je to tak. Stačí zodvihnúť zadok a dať si prvú dávku.
Celý cestopis z Korziky čítaj TU
