4.4.2015 sme si s kamošmi po prašanovej nádielke užívali pojazdy v celkom známom teréne v okolí Vrátnej. No vďaka nízkej oblačnosti a značnej dezorientácii z eufórie, som si neuvedomoval svoju presnú polohu a len si užíval púdrovanie. Predo mnou bol malý bubon, tak som nabral pirel a kvalitne sa odrazil. Približne 2m od bubnu ma čakalo nemilé prekvapenie v podobe prázdnoty. Skalné bralo, o ktorom som si myslel, že už som dávno obišiel. Počas letu sa mi postupne ukazoval dopad v protisvahu a odlomený skalný blok, na ktorý som smeroval. Očami som skalu tlačil nabok a nejakým zázrakom sa mi podarilo dopadnúť rovno vedľa nej do prašanového záveja. To mi zachránilo kosti, no zarazil som sa hlavou tak hlboko, že nebolo možné vyhrabať sa von. Jeden z kolegov sledoval moju stopu a vďaka tomu, že mal nižšiu rýchlosť spadol do dopadu, kde bol aj tak po takom páde cez minútu mimo. Neviem koľko som bol pod snehom, no vraj ma vykopávali cez 5 minút. Čas mi plynul iným tempom.
Hlavne by som chcel poďakovať každému, kto chodí na hory s tými pár kilami výbavy naviac. Si človek, ktorému nie je ľahostajný život kamaráta, ale aj neznámeho horala. Ďakujem osudu za to, že som dopadol presne tam, kam som dopadol. Bolo to to najvhodnejšie miesto v rádiuse 2m od miesta kde ma vykopali. A obrovská vďaka patrí mojím kamarátom doslova za záchranu života.
Pre ostatných. Choďte do hôr pripravený na najhoršie. Premyslite si svoju líniu a spoznajte terén, v ktorom sa pohybujete. Jazdite opatrne. Nejazdite nikdy sami a čakajte sa. Ak idete žľab, čakajte sa mimo lavíniska, pod skalami. Ale čakajte sa a nebuďte egoisti.
“Happiness is only real when shared” Ja som to podcenil a mohol som kruto na to doplatiť.
JR
