Určite ste už zachytili info o tom, že sa chystá ďalšia veľká cesta.”Cirkus na kolečkách” tentokrát vyrazí do Austrálie a Tichomoria, a zase v medzinárodnej česko-poľsko-slovenskej zostave.
Najväčší pankáč juhoamerickej výpravy Poliak Radek Jona, ktorý dokáže opraviť čokoľvek, ale tiež stratiť dvakrát pas. Vojta Duchoslav, fotograf, ktorý behá po Himalájach v kraťasoch. Marcin Obalek, Poliak, ktorý sa rozhodol obísť svet starým traktorom, ale skončil v Južnej Amerike, Dominika Gawliczková, meter a pol vysoká krehká dievčina, ktorá z motorky sotva dosiahne na zem a napriek tomu na nej sama došla až k hraniciam Číny. A nakoniec dvaja česko-slovenskí vozičkári Kuba Koucký a Kika Madajová, kameraman Zdeněk Krátký a náčelník výpravy Dan Přibáň.
A samozrejme, že pri tejto ceste nebude chýbať ani nesmrteľný slovenský motorkár a optimista Marek Slobodník – k*kot drevený, plechom pobitý, ktorý premáva aj s vykĺbeným ramenom, ale pritom vyzerá skôr ako mončičák – než Clint Eastwood, a ktorému zrejme zabudli v detstve povedať, že by sa mal niečoho báť.
Marek sa momentálne venuje hlavne prípravám na cestu a prednáškam o svojom juhoamerickom dobrodružstve, ale i napriek nabitému programu, si našiel čas, aby nám poskytol krátky rozhovor.
Predstavovať cestovateľa a dobrodruha Mareka Slobodníka, to snáď nie je potrebné. Bol si takýto vždy, alebo sa to vyvinulo?
Vždy ma lákalo cestovať. Už na strednej som plánoval trip s mojím Formanom okolo Stredozemného mora (ktorý som nikdy nezrealizoval). Ale netušil som, že to dotiahnem takto ďaleko…
Aké boli tvoje cestovateľské začiatky? Cesta na pinčloch k Aralu je známa, ale čo bolo predtým?
Úplne prvý trip bol po škole v roku 2008 – na pionieri po Slovensku, keď sme zistili, že to ide, tak sme skúsili v roku 2009 pokoriť Rumunsko. Nechápali sme, že sme to prešli a prežili, a tak nás napadol Kazachstan, keďže Aralské jazero malo zmiznúť a my sme ho chceli vidieť.
Takže Aral nebol premiérovou veľkou cestou?
Aral bol v roku 2010, takže bol treťou cestou, no najväčšou. Video z tejto cesty 
Keď sa na ňu teraz s odstupom času dívaš, čo ti dala? Respektíve čo ti dáva cestovanie ako také…
Tá cesta mi hlavne dala rozum a slobodu. Po prvé – trieskam si hlavu o stenu, že sme Kazachstan poriadne nenatáčali, lebo by bol z toho perfektný film. Aj keď robím prednášky o tejto ceste, no film je film. A po druhé – uvedomil som si, že náš život nie je len o peniazoch a práci. O tom, že ráno vstanem, do 17 tej odrobím a poplatím úver za Octaviu v diesli, poprípade sa nahnevám, keď si sused kúpi Audinu. Život je úplne o niečom inom. Častá otázka, no strašne ťažko na ňu odpovedať, pokým si sám človek neprejde krajiny, kde sú ľudia fakt chudobní. Ja som tiež dakedy chcel Audi Quattro a iPhone. Miesto toho mám Trabík a čínsky mobil a nevadí mi to, som spokojný ;)
Ako hovoríš, ja som tiež odišiel pred troma rokmi z klasickej práce a robím si čo ma baví. Čím sa ty vlastne teraz živíš?
Momentálne, možno posledný pol rok sa snažím živiť tiež tým, čo ma baví a to prezentáciami z ciest. Veľmi rád rozprávam ľudom o tom, čo som zažil a ešte radšej som, keď sa to aj páči a poriadne sa zasmejú. Lebo je to hlavne o srande, tieto naše cesty.
Myslel som si. Chalani z – Na Babette po svete, mi spomínali, že si ich nahováral, aby sa vykašlali na vysokú školu – a živili sa prednáškami :)
Hmm, nezdá sa mi, že by som im to vravel, lebo to možno nie je najlepšia alternatíva miesto výšky.
Videl som, že si mal jednu prednášku aj v Poľsku. Ako tam komunikuješ s ľuďmi, vieš tak dobre po poľsky, alebo sú humor a fotky univerzálnym jazykom?
Tú prednášku mi vybavil Marcin /chalan, čo chce na traktore obísť celý svet/ a bude tam chlap, ktorý bol 10 krát v Austrálií – mne ide hlavne o to, aby som s ním pokecal o našej ceste. Ale myslím, že naše jazyky nie sú až tak rozdielne, aby sme si nerozumeli a nezasmiali sa :) Dokonca raz na mojej „kazachstanskej prednáške“ som mal pravých Kazachov a dobre sa bavili aj keď ničomu nerozumeli.
Pred dvoma rokmi si sa spojil s Danom Přibáňom a jeho Trabantami. Iniciatíva išla od neho?
Dan ma zavolal na Juhoamerickú výpravu, neľutujem že som to neodmietol. Cesta mi dala veľa, aj čo sa týka natáčania filmu.
Trabantie cesty sa mi veľmi páčia, sledoval som ich ešte v začiatkoch, keď sa chystali do Afriky. Neľutuješ, že si s nimi tento kontinent nešiel?
Vtedy, keď boli v Afrike, som ich nepoznal… Dana som spoznal v roku 2011, keď mi napísal mail, či neprídem do Prahy porozprávať o ceste na Pionieri. Afriku si chcem dať na Pionieri. Ale čisto len Pioniere…
A budeš to točiť?
Bez kamery by som už pravdepodobne nikde nešiel.
Nevadí ti, že točenie cestopisu je brutal pracné? Treba zastavovať, vracať sa pre kameru, všetko jej prispôsobovať. A následne to ešte celé spracovať…
Tak ja som to už zažil v Amerike a zažijem to teraz v Austrálií… jasné, každému to vadí, no potom ten výsledok stojí zato.
Trabanti zažívajú obrovský boom. Majú meno, film, seriál a predsa sa im sponzori nehrnú. Ako je toto možné?
To sa treba spýtať sponzorov… ale spustili sme kampaň cez startovac.cz, kde nám ľudia posielajú peniaze a našťastie to funguje.
Crowfundingová podprora pre Trabantov je absolútny unikát. Zohnať behom 24 hodín od ľudí viac ako 1 000 000 korún je z ríše snov.
Aj my sme boli v šoku…
Je niečo podobné reálne aj na Slovensku? Alebo sú Slováci úplne íní?
Sú iní, ale myslím si, že by to išlo, kebyže sa dostaneme do povedomia ľudí tak, ako sme v Čechách.
Aktuálne máte už o 1 000 000 Czk viac, ako ste chceli. Nezvedie vás to k tomu, aby ste si po ceste dopriali viac luxusu a už to nebude také punkové?
500 000 bola čiastka, bez ktorej to nedáme… to, že máme viac, je len dobré. Môžme nakúpiť kopec techniky, ktorá nám chýbala. A autá sme chceli nechať po tomtom tripe v Bangkoku, s tým, že sa po ne vrátime a dokončíme cestu do Európy, no teraz máme aj na kontajner z Bangkoku a všetky stroje môžme opäť pripraviť s kľudom doma. Punku sa nevzdáme!
Prezraď ešte niečo o ceste do Austrálie. Máte nových členov, idú dve motorky, na jednej z nich maličká Dominika, dvaja vozíčkari. Aké sú tvoje očakávania, tešíš sa?
Z pôvodného Juhoamerického týmu ideme štyria. Ja, Dan, Zdeněk (kameraman), a Radek (Poliak, čo stráca pasy). Miesto Tomka ide iný Poliak, Marcin Obalek, ktorý chce na traktore prejsť svet. Zatiaľ dal Južnú Ameriku za 4 roky. Dominika je blázon, čo išiel sám do Kirgistanu a späť – aspoň bude dáky kolega na motorke :) A vozíčakri sú popravde ľudia, ktorých som sa bál najviac. Že to nezvládnu. No teraz, ako som ich spoznal, najmä Kiku, tak sa už ani toho nebojím a skôr sa z ich účasti teším.
Čiže sa tešíš na túto cestu? Neberieš to ako prácu?
Jasné, na túto cestu sa viac ako teším. Bude to niečo úplne iné ako doteraz. Iné zvieratá, rastliny, domorodci. Austrália je tak ďaleko od Európy, že som fakt nikdy nečakal, že sa tam dostanem s motorkou. Určite túto cestu treba brať aj ako prácu, inak by nevznikol žiadny dokument – no beriem ju ako prácu, ktorá ma baví.
Na facebooku som videl Danove vyhlásenia, že poslednú cestu – z Bangkoku do Prahy, chce absolvovať úplne bez sponzorov – len z darov od ľudí….
S menom, ktoré máme si myslím, že by to šlo, aj keď človek nikdy nevie. My sme fakt milo prekvapení ako dobre funguje startovac.cz a koľko ľudí nám na cestu prispelo. No možno by bola škoda nevyužiť financie od sponzorov. Predsa len je to o väčších peniazoch…uvidíme čo bude. Ešte sme neprešli Austráliu.
Trabanti rozpútali celkom slušnú mániu – nemáš niekedy pocit, že cestovania na autách a motorkách je už veľmi veľa? Snáď každý mesiac sa na facebooku objaví nový moto cestovateľ…
Všimol som si, že začalo viac ľudí cestovať a vážne na všeličom možnom a dokonca aj horšom ako Pionier alebo Trabant. Ale nemyslím si, že je toho veľa. Podľa mňa je pekné, keď sme ľudom ukázali, že cestovať sa dá aj bez novej motorky / auta a ešte krajšie je, že si to niekto fakt skúsi na vlastnej koži. Dúfam, že táto mánia bude pokračovať…
Dá sa v tomto smere ešte vôbec niečo vymyslieť, alebo všetko je už tak trochu vykrádanie vašich nápadov?
Nemyslím si, že sa tu dá hovoriť o dákom vykrádaní. V tomto smere sú asi možnosti neobmedzené. Vždy sa dá niečo vymyslieť. V Južnej Amerike sme dostali super nápad, ktorý je zatiaľ tajný, no pracujeme už aj na ňom….
Náš web je hlavne o horách, aký k nim máš vzťah?
Pozitívny. Milujem ich a keďže som chlapec z Banskej Bystrice, z mesta kde som obklopený horami od malička, tak mám vždy divný pocit, keď som niekde, kde je len rovina. Vždy keď mám čas, tak si aj niekde vybehnem. Medzi moje srdcovky patrí Kráľová Studňa a Krížna, ale vlastne celkovo celá Veľká Fatra.
Daj na záver nejaký odkaz pre ľudí…
Ľudia držte nám palce! Hlavne nech sa nám nič nestane a mne nevypadne rameno :D Ale hlavne by som vám chcel odkázať a popriať úspešný rok 2015, nech sa vám splnia všetky cestovateľské sny. Lebo život je o cieľoch, ktoré si treba plniť. S pozdravom Marek
