Viete ktorá je najkrajšia, najpríjemnejšia, najspoľahlivejšia a najusilovnejšia chatárka vo Veľkej Studenej doline? No predsa Dominika Dejczöová alias “STRAPATÁ” zo Zbojníčky. Tridsaťročná pôvodne vyštudovaná zdravotná sestra išla hneď po skončení školy pracovať na Zamku, kde bola dve sezóny. Do Tatier sa pravidelne vracala najmä za kolektívom a športom, Dominika vo svojom voľnom čase totiž rada lezie, bicykluje a skialpuje. Medzi tým skúsila aj prácu v Bratislave na lezeckej stene, no bratislavský vzduch nebol pre ňu to pravé, a tak sa presunula do Nízkych Tatier a starala sa o zruby pod Chopkom. Stály pobyt v horách bol pre ňu ideálny a keď vyhlásili výberové konanie na chatára vo Vysokých Tatrách, neváhala ani sekundu. Dnes už druhým rokom chatárči na Zbojníčke spolu s priateľom Michalom “FREDY” Brunom, najšikovnejším, najmúdrejším a najvtipnejším chatárom v celej Veľkej Studenej doline.
Opýtali sme sa Dominiky a Miša ako sa žije na Zbojníckej chate, ležiacej vo výške 1960 metrov vo Veľkej Studenej doline, medzi tatranskými velikánmi ako Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový štít, Široká veža či Prostredný hrot.
Len tak pre info. Prvá poľovnícka chata vznikla v doline už v roku 1907. O tri roky neskôr bola sprístupnená aj turistickej verejnosti. Pomenovanie Zbojnícka nesie od roku 1924. Rozsiahlu rekonštrukciu zažila chata v roku 1986. V roku 1998 zasiahol Zbojnícku chatu ničivý požiar a bolo ju treba postaviť prakticky nanovo…
Zbojníčka nie je tvoja prvá zastávka. S Mišom ste robili dlho na Zamke, nie však v pozícií chatárov. Úloha chatárky je preto pre teba relatívne nová. Teda oproti niektorým iným tatranským chatárom. Bol to vždy tvoj sen viesť vlastnú chatu?
Moje sny sa postupom času vyvíjali. Väčšinou podľa toho, ako sa mi ich darilo realizovať. No uspieť vo výberovom konaní bolo ako vyhrať športku. V to predsa nikto nemôže ani dúfať :D
Popíš nám v skratke ako sa na takej chate žije. Ľudia to vidia asi dosť romanticky, hory, pokoj a sloboda. Aká je ale realita?
Možno by bolo vhodné slovné spojenie “drsná romantika”. Sú mesiace, kedy musíme drieť bez nároku na osobné voľno, niekedy naopak nevidíme niekoľko dní ani turistu… Najviac energie asi zaberie tvorba komfortu v nekomfortných podmienkach. Trendy sa menia, nároky sa stupňujú a niekedy sme nútení turistov trošku vychovávať. Treba myslieť na to, že čapované pivo v takej výške by nemala byť až taká samozrejmosť a o kapučíne ani nehovorím :) všetok tovar (s výnimkou toho veľmi objemného) vynášajú na chatu nosiči. V podstate tých pár mocných chlapov zabezpečuje občerstvenie pre tisíce ľudí…
Je to niečo ako viesť reštiku, len vysoko v horách?
To ani nie. Skôr je to ako taký malý mikrosvet, kde platíš tvrdé dane za krásny život. Kuchyňa je síce pre turistov základ, no na to, aby fungovala musíš zabezpečiť milión iných vecí. Napríklad dostať do chaty vodu :)
Bývaš na chate celoročne?
Ja bývam v Tatranskej Lomnici. Na chatu ale dochádzam celoročne keďže je otvorená non stop.
Je život na vyššie položenej chate tvrdší?
Tvrdší ako kde? Dolu v civilizácii? Pre mňa by bol tvrdší život v meste…
Ale má to aj svoje výhody, nie? Občas dávate na FB posty o tom, ako sa v pracovné dni lyžujete. Znamená to, že ty ako chatárka rozdelíš úlohy a pomeho na lyže? :D
Znamená to to, že sme v “centre diania”. Takmer všetci na chate sú do lyžovania blázni a tak na seba berieme ohľad. Ja tiež ostanem dobrovoľne v kuchyni, aby si chalani užili zopár oblúkov a potom sa zasa môžme vystriedať.
Čo ste stihli zmeniť na Zbojníčke od vášho nástupu ku kormidlu? Niečo načo ste naozaj hrdí?
Za mňa môžem povedať, že som naozaj hrdá na náš kolektív. To je úplný základ, na ktorom stojí celá prevádzka a potom už je radosť spoločným úsilím ťahať chatu hore.
M: Na chate sme toho urobili strašne veľa. Či už pre zvýšenie komfortu pre hostí, tak aj personálu. Prerobili sme celú elektroinštaláciu, solárne panely, vymenili sme kotol, tečie nám teplá voda, máme v jedálni vymenené okná, a kopa ďalších drobností.
A s akým najväčším problémom ste sa po nástupe museli vysporiadať?
Najťažšie bolo sa na začiatku zorientovať. Zabehnúť systém, zmeniť svoj život, prispôsobiť sa podmienkam, počasiu…
Ešte nám ozrejmite trocha zásobovanie chaty. Palivo na zimu a tak vám vozí vrtuľník, zvyšok nosiči. Koľko sa ich tam strieda a koľko ráz týždenne robia vynášky?
M: Áno, pred letnou sezónou nám sudy a stavebný materiál vyvezie vrtuľník, pred zimou zase palivo. Ostatné veci, malým klincom, napríklad, počnúc, až po niekedy veľmi ťažké veci, ako sú veľké plynové bomby, nejaké dosky, hranoly a podobne, vynesú nosiči.
Nosičov máme stálych 6-7, aj s nosičkou. Tí nosia celoročne. No a na leto máme brigádnikov, väčšinou študentov, a tých je zhruba 5. Niektorí sa otočia dva-trikrát za týždeň, niektorí aj päťkrát.
Posledné roky hory naberajú na popularite, čo so sebou prináša aj vlnu ľudí, ktorí ich vyložene berú ako módu alebo “post” na sociálnych sieťach. Množia sa problémy s turistami, alebo ani nie? Napr. s večierkou a podobne…
Možno sa ľudia trochu zmenili, no určite nie sú živší, ako kedysi. Myslím, že večierka sa dodržiavala ťažko teraz aj predtým. Len sa zmenil spôsob namietania. Gitaru im o pol noci z ruky vytrhnem, no klavír zo zástrčky nie :) väčšinou však vieme použiť nejaké tie donucovacie prostriedky, ktoré zaberajú
Na Zamke ste organizovali Ľadovofilmový festival. Už ste dostatočne rozkukaní na Zbojke, aby ste tam pripravili niečo podobné?
Áno, chystáme niečo podobné, no nebudeme robiť vežu. Bohužiaľ sa to v podmienkach Zbojníčky nedá, pretože v zime máme problém s vodou. Tentokrát to budú preteky “ drytoolové” , to znamená že sa bude liezť na skale.
S Mišom väčšinu času trávite v horách – a čo dovolenky? More, alebo máte chuť ešte stále na hory?
Ja ako kedy. Tento rok som nemala chuť moc opustiť Tatry, je tu asi všetko, čo potrebujem. Trochu mi chýba teplo, no po to si chodím do Piešťan k rodičom :)
Ako je to s medveďmi?
Super! Bojíš sa celý rok a všade :) V jedno jesenné ráno sme stáli asi tridsiati pri chate a sledovali jedného ako traverzuje popod Bradavicu. Najčastejšie ale asi chodia okolo Biličky a Hrebienka celkovo…
Spomeňte si na nejaký zážitok – či už vtipný, alebo ten, čo vám utkvel v pamäti.
Mne sa veľmi páčila príhoda, keď sa chalani išli v noci vyčúrať. Otvorili dvere a pred nimi si v prístrešku sedí medveď a pučí odpadky, čo boli vo vreci nachystané na znesenie…
M: A ušiel až keď na neho zakričala naša brigádnička Máša :D
